Prehľad drog a ich účinky
Heroín
Všeobecná charakteristika:

Kokaín a crack
Všeobecná charakteristika:
Kokaín je droga, ktorá sa získava z vysušených listov rastliny koka (botanicky nazývaná Erythoxylum), dá sa však vyrábať aj plne synteticky, má podobu bieleho prášku. Kokaín volajú aj droga bohatých.Crack - je kokaín, prevarený práškom na pečenie -je bikarbonátom formovaná báza kokaínu, čo umožnuje inhaláciu a zvyšuje účinnosť kokaínu
Slangové názvy:
koks, cox, sneh, céčko, charlie, hviezdy prach, sneh, snow alebo biely prášokChemické zloženie:
kokaín je tropánový alkaloid - benzoylekgoninmetylesterPôvod:
Rozsiahle ilegálne plantáže sa dnes rozprestierajú najmä v Kolumbii, Bolívii, Peru a Brazílii.Spôsoby užívania:
Hlavným a najčastejším spôsobom aplikácie drogy je sniffing, t.j. vdychovanie drogy v prášku cez nosové otvory. Kokaín je usporiadaný do úzkych koľajníc a pomocou tenkej trubičky, prípadne zrolovanej bankovky je na viackrát vdýchnutý striedavo do jednej a následne druhej nosnej dierky. Sliznica nosa obsahuje nervové zakončenia čuchového nervu, pomocou ktorého sa kokaín priamo a rýchlo dostáva do mozgu. Typickým chorobným nálezom u ľudí s rozvinou závislosťou od kokaínu je prederavenie nosovej prepážky. Zriedkavejšie je vdychovanie z chrbtovej plochy ruky, resp. z dlane. Klasické crack house sú preto často bez okien a možnosti prievanu. Niektoré varianty kokaínu možno vpraviť do tela aj tzv. paranterálne, t.j. mimo črevný trakt, teda injekčne. Kokaín sa vo forme hydrochloridu vstrekuje do žily, zriedkavejšie aj pod kožu alebo vnútrosvalovo. Kokaín a jeho varianty sa veľmi často v drogovo závislej komunite používa ako súčasť sexuálnych praktík, pri ktorých sa kokaín vtiera vo forme maste do vagíny alebo análneho otvoru. Fajčenie drog s obsahom kokaínu je viazané najmä na termostabilitu drogového variantu. Crack sa fajčí v malých sklenených fajočkách. Free base sa fajčí v malých fajočkách s prímesou oleja.Príznaky po použití:
Kokaín sa po vdýchnutí cez nos veľmi rýchlo dostáva priamo do mozgu prostredníctvom dráhy čuchového nervu, resp. sa o niečo pomalšie absorbuje v najmenších funkčných jednotkách pľúc do krvi. Po aplikácií vzniká rýchly euforizujúci účinok, ktorý je podmienený uvoľnením niektorých látok (neuromediátorov) v mozgu, a to na istých špecifických miestach. Dostavuje sa pocit sily, narastá sexuálna apetencia (stimulácia libida).Dostavuje sa pocit výkonnosti, potlačenie pocitu únavy a hladu. Okrem zmeny psychických funkcií patrí medzi sprievodné javy užitia kokaínu najmä zvýšená frekvencia činnosti srdca, zrýchlenie dýchania, rozšírenie zreníc, zvýšenie krvného tlaku, zvýšenie motorickej aktivity, nekľud, niekedy pocit na zvracanie a zvracanie.Vedľajšie účinky a riziká:
Celkový pokles hmotnosti, prederavenie nosovej prepážky, trvalý nepokoj, poruchy spánku, precitlivelosť na rôzne, najmä akustické podnety, opakované bolesti brucha, hnačky a vo vystupňovaných prípadoch až poruchy vedomia (delírium), stihomam, depresie.Predávkovanie sa javí delíriom, nepravidelným a povrchovým dýchaním, kŕčmi, bezvedomím a niekedy končí aj smrťou.Závislosť:
Vyvoláva psychickú a fyzickú závislosť, podráždenosť, halucinácie. Závislosť na kokaine sa nazýva tzv. kokainismus. Kokainisti vedia vypestovať schopnosť mať príjemné halucinácie. Pri prerušení dodávania látky do organizmu dochádza k abstinenčným príznakom: sú nekľudní, úzkostní, vidia drobné parazity.Foto:
![]() |
![]() |
||
čistý kokaín a crack |
|
||
Pervitín
Všeobecná charakteristika:
Po marihuane je to zrejme druhá najrozšírenejšia droga u nás. Pervitín je droga stimulačná. To znamená, že človek má pocit, akoby mal viac síl, odpadáva únava. Pod jej vplyvom je schopný vyšších výkonov skoro vo všetkých oblastiach. Jej účinky by sa dali prirovnať ku kokaínu, ktorý má slabšie účinky.
Slangové názvy:
Piko, perník, pergo, períčko, péčko, speed, v Amerike ice.
Chemické zloženie:
Je to derivát amfetamínových drog.Pervitín je metamfetamín alebo (R,S)-N-metyl-1-fenyl-propán-2-amín, (slangovo ((S)-metamfetamín hydrochlorid)
Pôvod:
Pervitín bol síce vynájdený v Číne pre vojenské účely, ale poriadne sa rozmohol práve až v bývalom Československu. Piko sa vyrábá čisto chemicky z efedrínu. Dnes už je mnoho spôsobov jeho výroby, jednou z nich je aj výroba z modafenu a nurofenu.
Spôsoby užívania:
Droga môže byť aplikovaná inhaláciou (na Slovensku menej bežné fajčenie drogy), šňupaním (rýchla resorpcia drogy nosnou sliznicou a rýchly nástup účinku, obvyklý najmä u začínajúcich, či príležitostných konzumentov, prípadne aj pokročilých toxikomanov, väčšinou, keď nemajú možnosť aplikovať drogu obvyklým spôsobom, t.j. inhaláciou alebo injekčne; existujú však i jedinci s rozvinutou, ťažkou závislosťou, ktorí drogu užívajú výlučne šňupaním, nazálne) alebo vnútrožilne (intravenózna injekcia vodného roztoku drogy, má veľmi rýchly a prudký nástup účinku s veľmi intenzívnym prežívaním počiatočných účinkov a silnej eufórie, tzv. flash) a pôsobí obvykle 3 až 12 hodín (u vyšších alebo opakovaných dávok sa účinok predlžuje až na 24 až 48 hodín).
Príznaky po použití:
Pozorovateľné príznaky užívania zahrňujú rozšírené zreničky, vysoký tlak, tachykardia (zrýchlený tep, často veľmi výrazne), potenie, zvýšená bdelosť, prípadne neprimeraná dennej dobe (napríklad neskoro v noci, nadránom a pod.), zvýšená komunikatívnosť, až nutkavé, rýchle a hlasné rozprávanie, v ktorom nezriedka možno zachytiť známky psychickej nekonzistencie, skrátenej, povrchnej a prchavej koncentrácie na problémy, až myšlienkového trysku a pri dlhodobom či častom konzume stratu chuti do jedla a chudnutie. Zreničky sú enormne rozšírené, tak, že často takmer nie je vidieť dúhovku. Predávkovanie sa prejavuje ťažkou bolesťou hrudníka a 1 až 2 hodinovým bezvedomím, zvýšenou teplotou a niekedy aj záchvatmi kŕčov. Po vyprchaní prvotných účinkov nastáva posledná fáza intoxikácie, tzv. „dojazd“, ktorý sa prejavuje depresiami, strachom, podozrievavosťou až paranojou a vyčerpaním.
Vedľajšie účinky a riziká:
Medzi neželané účinky patrí: pri vyššej dávky potreba vykonávania činnosti, nepokoj, nespavosť,akné, depresia, Ekbov syndróm, Amfetamínová psychóza, Impotencia - poruchy erekcie, poškodenie zubnej skloviny, poškodenie imunitného systému, smrť (v dôsledku komplikácii, najmä pri predávkovaní alebo užití spoločne s inými drogami) paranoia, halucinácie, tiky (trenie zubami, žmurkanie).
Závislosť:
Pervitín nespôsobuje fyzickú závislosť ako heroín, ale psychickú. V psychickej závislosti sa človek bez drogy cíti nemožný, unavený, nudný, vybitý. Ale je to len pocit, ktorý ho vlastne ženie si drogu zohnať. Vo fyzickej závislosti je to horšie. Tam sú stavy bez drogy sprevádzané skutočne silnými bolesťami. Motivácia zohnať si drogu a zbaviť sa tak bolestí je ďaleko vyššia. Ale ani tá psychická závislosť sa nesmie podceňovať.
Foto:
![]() |
![]() |
tabletka pervitínu | čistý pervitín je biely prášok |
![]() |
|
formy aplikácie pervitínu |
Ópium a morfium
Všeobecná charakteristika:
Ópium je omamný prostriedok získaný z nezrelých makovíc maku siateho vo forme sušenej šťavy. .Surové nespracované ópium obsahuje 10 - 15 % morfínu, ktorý je jeho hlavnou účinnou látkou, a menšie množstvá heroínu a kodeínu.Má vzhľad hnedej, tuhej látky výraznejšieho zápachu. Čisté morfium je biely prášok horkej chuti.
Slangové názvy:
morph, "M", Miss Emma, big O - ópium, big M - morfium
Chemické zloženie:
Morfín je prírodný alkaloid ópia
Pôvod:
Krajiny Stredného Východu - Ásám
Spôsoby užívania:
V minulosti bolo najväčšmi rozšírené fajčenie ópia. Vynašli ho v Ásáme a začiatkom 16. - 17. storočia sa rozšírilo do celej juhovýchodnej Ázie, najmä do Číny. Fajčiari vdychujú dym buď zo surového ópia, alebo z čandu - fermentovaného aromatického extraktu ópia, prípadne zo zmesi ópia a hašiša. Fajčiar nahrial v miske ópium a nad kahanom namotal na ihlu malú guľôčku, ktorú vložil do fajky, niekoľkými ťahmi ju vyfajčil. Pravdepodobne najstarším zaznamenaným spôsobom zneužívania ópia je pitie jeho roztokov.
Príznaky po použití:
Účinok ópia na ľudský organizmus je daný obsahom morfínu. Ak teda hovoríme o ópiu, zároveň hovoríme o morfíne. Človek, ktorý nemal kontakt s morfínom, po jeho podaní prestáva cítiť fyzickú bolesť a uľaví sa mu. Zvyčajne sa nedostaví eufória, skôr naopak, často sa objaví strach z útlmu a zhoršeného myslenia. Ďalšími dôsledkami sú búšenie srdca, potenie a tráviace ťažkosti. Euforizujúci efekt sa dostaví až po opakovaných dávkach, čo podporuje vznik závislosti. U morfinistov droga tlmí fyzické i psychické potreby a budí pocit plného uspokojenia. Účinok na CNS sa na začiatku závislosti manifestuje pocitmi šťastia, upokojenia, vyrovnanosti, sebavedomia a pracovnej agility morfinista akoby bol nabitý novátorskými nápadmi a realizačnou energiou, hoci ich skutočná hodnota nepresahuje ani jeho zvyčajnú tvorivú invenciu.
Vedľajšie účinky a riziká:
Morfinista vníma okolie akoby v hmle, od ostatného sveta ho oddeľuje chemická clona nevšímavosti - azda preto obľubuje tiché súkromie. Z psychickej stránky je pre abstinenčný syndróm typická úzkosť a úsilie zabezpečiť si drogu, niekedy až derílium. Morfinisti slzia, potia sa, intenzívne ich bolia svaly, kĺby a kosti. Ich stav sa zhoršuje, dostavujú sa bolesti brucha, stúpa teplota a krvný tlak, hrozí mozgová porážka alebo srdcový infarkt. Prejavujú sa vodnatým výtokom z nosa, studeným potom, zrýchlenou frekvenciou srdca, zvýšením krvného tlaku, husou kožou, rožírenými zrenicami, trasom celého tela až kŕčmi, nekontrolovateľným zívaním a pocitom na zvracanie.
Závislosť:
Závislosť na morfíne a iných opiátoch sa nazýva morfinizmus. Pri rozvinutej závislosti nastáva zníženie fyzickej výkonnosti, zvýšená únava, poruchy pamäte, egocentrizmus, záchvaty úzkosti, paranoidné stavy. Droga sa stáva jediným zmyslom života, hodným akéhokoľvek angažovania. Z telesných príznakov je častá výrazná strata hmotnosti. Časté je predčasné ošedivenie vlasov, celkové zostarnutie.
Foto:
![]() |
|
prírodný zdroj - nezrelé makovice | |
![]() |
|
ópium sa získava z makovíc |
Marihuana
Všeobecná charakteristika:
Je označenie pre vysušené listy a kvety konope. Veľmi rozšírená a v súčasnosti často diskutovaná "ľahká" droga, stupienok k "tvrdým" drogám.
Slangové názvy:
tráva, grás, gres, marjánka, mariša, šit, pot, džoint, smoke, kanuma, skunk, maslo, kreš, seno, slama, gandža, bhang
Chemické zloženie:
THC - tetrahydrocannabinol - hlavná účinná látka a množstvo ďalších s menej významným účinkom
Pôvod:
Konope siate (cannabis sativa) - indické alebo americké, často sa dováža a po domácky pestuje (napr. na balkónoch!).
Spôsoby užívania:
Hlavne fajčením vo vodnej fajke, malých drevených fajočkách alebo vo forme cigariet. Typický je hlboký nádych, zadržanie dychu a výdych. Marihuanu možno rozpustiť v tuku, alkohole alebo sa používa ako prísada do jedál.
Príznaky po použití:
Červené oči, smiech, poruchy koordinácie, eufória, ilúzie, halucinácie, až nečakané reakcie
Vedľajšie účinky a riziká:
Narušenie orientácie v čase a priestore, uvoľnenie zábran, nečakané reakcie, dlhodobé ukladanie účinnej látky v tele, pri dlhodobom užívaní: strata záujmov, zhoršenie intelektového výkonu, psychózy, schizofrénia, poškodenie pľúc pri fajčení.
Závislosť:
Fyzická závislosť pravdepodobne nastáva po dlhom užívaní: po náhlom odňatí sú stavy podráždenosti. Psychická závislosť je nesporná a prejavuje sa upnutím na túto drogu, prípadne hľadaním inej a stratou iných záujmov.
Foto:
![]() |
![]() |
usušená droga | zelené listy rastliny |
Amfetamín
Všeobecná charakteristika:
Je synteticky vyrábaný biely prášok, prípadne tabletky. Je to farmaceutický prípravok, používaný ako liečivo (Elaston, Psychoton, Benzedrin). Amfetamín podporuje uvoľňovanie telu vlastných látok, predovšetkým noradrenalínu. Je to silná stimulačná látka, ktorá priamo ovplyvňuje centrálnu nervovú sústavu.
Slangové názvy:
speed, zobúdzač, útočník, zdvíhač, iskrič, fazuľky
Chemické zloženie:
Je derivát fenylizopropylamínu. Štrukturálne sa amfetamín podobá chemickému transmiteru norepinefrinu.
Pôvod:
Amfetamíny poprvý raz syntetizovali v roku 1887 v Nemecku. Spočiatku ich používali v lekárstve na potlačenie spánku. V 2. svetovej vojne podávali túto látku skoro všetky armády svojim vojakom, aby zvýšili ich výkonnosť a agresivitu.
Spôsoby užívania:
Amfetamíny sú jemne kryštalické prášky bez zápachu, ktoré vykazujú dobrú rozpustnosť vo vode aj v alkohole. Často sú v drogovej komunite kombinované do rôznych „vyskúšaných“ mixtúr s inými liekmi, najčastejšie s analgetikami (lieky proti bolesti). Najčastejším spôsobom aplikácie je perorálny vstup do organizmu, t.j. cez ústa. Výnimočne sa amfetamíny vpravujú priamo do krvného obehu. V ice forme sa dajú pomocou špeciálnych zariadení aj fajčiť ako tzv. killer drogy (metamfetamín).
Príznaky po použití:
Amfetamín pôsobí stimulačne, potláča chuť do jedla, zvyšuje výrečnosť, výkonnosť, spontánnosť. Potláča únavu a pocity bolesti. Nezriedka vedie k agresivite. Jeho pôsobením stúpa krvný tlak, srdce začína divoko búšiť, vzniká nebezpečenstvo prehriatia organizmu. Droga paralyzuje telesné kontrolné systémy.
Vedľajšie účinky a riziká:
Zvyšuje činnosť životne dôležitých orgánov, slovnú a pohybovú aktivitu, zlepšuje náladu, znižuje ospalosť, pocit hladu. Spôsobuje paranoidné bludy, nekľud, pocity úzkosti.
Závislosť:
Pri odznievaní pôsobenia drogy a po ňom sa človeka zmocní totálne vyčerpanie, ku ktorému sa pridružujú akustické halucinácie, perzekučné bludy a extrémny nepokoj. Niektorí sa týmto stavom chcú vyhnúť užitím upokojujúcich prostriedkov, čo je mimoriadne nebezpečné! Pri pravidelnom užívaní po dobu trištvrte až jedného roku, dochádza k závažným psychickým a metabolickým poruchám, ktoré obvykle končia smrťou alebo doživotným umiestnením v ústave pre duševne chorých. Chronická závislosť na drogách amfetamínového typu je charakteristická somatickými (strata hmotnosti, srdcová arytmia, zvýšenie krvného tlaku), ale predovšetkým psychickými ťažkosťami. Dochádza k rozvratu koordinačných a regulačných funkcií CNS (droga je výrazne neurotoxická - indukuje degeneráciu a neskôr ireverzibilnú stratu početných nervových zakončení), objavujú sa halucinácie vizuálne, sluchové, čuchové a taktilné, nepokoj, úzkosť, depresia, psychóza. V dôsledku bludov pri psychóze alebo depresii môže dôjsť k pokusu o samovraždu. Osobnosť konzumenta sa rýchlo degraduje. U osôb v chronickej drogovej závislosti od amfetamínov dochádza k znižovaniu prahu pre vzplanutie agresívnej reakcie, strate kontrolných mechanizmov, kontroly nad sebou.
Foto:
![]() |
|
čistý amfetamín je biely prášok | |
Extáza
Všeobecná charakteristika:
Extáza je najrozšírenejšou spomedzi tzv. diskotékových, tanečných drog.
Slangové názvy:
éčko, disko tabletky, holub, Lion King, Bugs Bunny, M.D.M.A., E, X, XTC, Adam, Koleso
Chemické zloženie:
Je vyrábaná synteticky (domáce laborátoriá v Poľsku, v Čechách). Hlavný pôvodca je MMDA ( 3,4-metylendioxy-N-metylmetamfetamín). Z tohto „otca“, či „matky“ možno pomerne jednoduchými chemickými úpravami nasyntetizovať rôzne druhy extázy, takzvané analógy.
Pôvod:
Extáza je syntetickou drogou v pravom zmysle slova.
Spôsoby užívania:
Extáza sa distribuuje v tabletkách, želatínových kapsulách, niekedy v ampulkách, skladačkách. Účinného analógu býva od 50 mg do 180 mg. Užíva sa ústne (ako tabletka), niekedy sa šnupe.
Príznaky po použití:
Pilulky extázy majú dvojaký účinok: na jednej strane pôsobia (pri nižších dávkach) povzbudzujúco, na druhej však vyvolávajú (pri vyšších dávkach) pseudoilúzie a pseudohalucinácie, ovplyvňujú vedomie a vnímanie. Okolitý svet sa potom javí farebný a priam neskutočný. Po užití extázy je človek zhovorčivý, má intenzívne pocity spolupatričnosti. Extáza robí ľudí priateľskejšími, potláča pocity únavy a hladu. Jej užívateľ prekypuje energiou. Medzi bezprostredné telesné účinky patrí zrýchlený tep, zvýšený krvný tlak, prehriata pokožka a svrbenie.
Vedľajšie účinky a riziká:
Môže vyvolávať dobré pocity, ale takisto viesť k skľúčenosti, panickému strachu, nepokoju a môže dokonca poškodiť mozog. Môže viesť aj k zlyhaniu obličiek. Poškodenie pečene extázou sa môže prejaviť žltačkou a hrozí až zlyhaním pečene. lnfarkt je tiež možným následkom. Extáza zrýchľuje činnosť srdca a blokuje znamenia mozgu, ktoré obvykle vravia telu, že má spomaliť. Ďalším nebezpečenstvom tejto "diskotékovej drogy" je odvodnenie pri tancovaní.Dievčatá majú väčšiu náchylnosť k opakovaným zápalom močového mechúra a k silnejším menštruáciám.
Závislosť :
Závislosť fyzická je slabá až nevýrazná, naopak závislosť psychická vzniká relatívne rýchlo a „bezpečne“. Časté sú depresie končiace samovraždami, psychózy (bludy, halucinácie), stavy dezorientácie, zmätenosť. Objavujú sa ťažké úzkostné stavy, panické záchvaty. Niektorý užívatelia extázy trpia okrem toho pocitmi odcudzenia a nereálnej existencie. Nadchádza pocit depersonalizácie – človek nepociťuje sám seba ako reálnu bytosť. Medzi konzumentmi sú bežné „flashbacks“ (psychotropné reminiscencie).
Foto:
![]() |
|
LSD
Všeobecná charakteristika:
Halucinogénnu drogu LSD považujú mnohí za vstupenku do pekiel. LSD je polosyntetický alkaloid a silne halucinogénna droga, je to látka chemicky pomerne nestabilná a má tendenciu sa rozkladať vplyvom tepla, vzduchu i vody.
Slangové názvy:
Animal, barrels, beast, chief, crackers, dots, brown, ghost, heavenly blue, Lucy in the Sky with Diamonds, micro dots, dots, pearly gates, ticket, trip, twenty five, wedding bells, zen, papier, známka, kyselina, acid, výlet, cesta ku dúhe, cyklista, kryštál, mikros, Bart Simpson, Panoramix, Double Spiral, Hoffman, Red Dragon.
Chemické zloženie:
Dietylamid kyseliny lysergovej (LSD), presnejšie dietylamid kyseliny D-lysergovej. LSD sa syntetizuje z kyseliny lysergovej, ktorú obsahuje námel.
Pôvod:
Syntetizoval ho v roku 1938 švajčiarsky chemik Albert Hofmann vo firme Sandoz Laboratories v Baseli (Švajčiarsko) ako súčasť veľkého výskumného programu na hľadanie medicínsky užitočných derivátov ergotových alkaloidov.Už v 60. rokoch 20. storočia sa LSD začalo užívať ako podporca tvorivosti a na rozšírenie vedomia v mnohých pracovných odvetviach. LSD sa postupne stávalo hippickou drogou, neoddeliteľnou súčasťou techno života.
Spôsoby užívania:
LSD sa užíva vo veľmi malých dávkach (20 – 100 mikrogramov), najčastejšie na tabletkách, na kockách cukru, vo forme drobných, pestrofarebných tabliet (micros) alebo sa kvapká na pijavé papieriky či kúsky vaty.
Príznaky po použití:
Po užití LSD dochádza k optickým ilúziám, zmeneným telesným pocitom a divokým halucináciám. Pod týmto vplyvom užívateľ vníma úplne inak okolitý svet. Obrazy začínajú ožívať, človek vidí predmety inak ako predtým, neustále sa menia ich farby, tvar a veľkosť, vidí veci, ktoré vôbec neexistujú – vníma svet z úplne inej perspektívy. Niektorí užívatelia vravia, že majú pocit, akoby vystúpili z vlastného tela. Ten môže byť príjemný, ale i nepríjemný. Sú dobré a zlé tripy, pretože LSD je nevyspytateľné. Oveľa viac než pri iných drogách závisia aj od toho, ako sa človek pred ich užitím cíti a kde sa nachádza.
Vedľajšie účinky a riziká:
Človek môže pod zosilňujúcim vplyvom LSD dospieť k hlbokej existenciálnej kríze. Môžu nasledovať nezvládateľné depresie a celkové zhnusenie vlastnej existencie. Inokedy sa môže objaviť nekontrolovateľná paranoia, strach o vlastný život. Strach, že telo vypovádza svoje funkcie a hrozí exitus. Človek chce za každú cenu utrpenie ukončiť. Psychóza, nekontrolovateľný hororový trip spojený s panickými stavmi, neprimeranými reakciami a znižujúcou sa výkonnosťou môže vzniknúť už po prvom užití. Zriedkavosťou nie sú ani nehody a úrazy, ktoré majú na svedomí nebezpečné halucinácie. Pri predávkovaní hrozí zlyhanie činnosti srdca. Vypuknúť môžu aj doposiaľ skryté duševné choroby. Obávané sú flashbacky (rekurentné psychické poruchy), ktoré sa môžu objaviť aj po mesiacoch. Sprevádzajú ich úzkostné stavy a hororové halucinácie, ktoré znova ožívajú predchádzajúci trip. Niekedy trvajú celé hodiny. Väčšinou bývajú rovnako hrôzostrašné ako samotný trip.
Závislosť:
LSD nie je fyzicky návykový, ľudia však môžu byt závislí od pocitov, ktoré LSD vyvoláva - silná psychická závislosť. Bez stimulácie LSD sa im život zdá obycajný a nudný. Retrospektívne spomienky sa môžu objavovat ešte niekolko rokov, možno však v inej forme, ako pri svojom “výlete”. Trvalé užívanie vedie ľudí k životu bez styku s reálnym svetom.
Foto:
![]() |
![]() |
||
obraz nakreslený pod vplyvom LSD |
|
||
![]() |
|||
želatína napustená LSD |